Senzorická integrácia

Človek v jeho svete je obklopený množstvom podnetov zo všetkých strán. Každý deň vidíme a dotýkame sa obrovského množstva predmetov rôznych tvarov, farieb a textúr, počujeme rôzne zvuky: hudbu, šepot, zvuky zvierat a strojov, ochutnávame jedlá, cítime intenzívne vône, cítime aj svoje telo. Všetky činnosti, ktoré vykonávame, si vyžadujú zapojenie zmyslového systému - nie je tajomstvom, že človek vníma svet zmyslami. Okrem tých populárnejších: hmat, zrak, čuch, chuť a sluch máme aj dva zmysly: vestibulárny a proprioceptívny. Ak sú v našom tele všetky informácie zvonku prijímané a spracovávané správne, t.j. proces senzorickej integrácie beží hladko - vidíme svet ako priateľské prostredie. Sme schopní presne vyhodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádzame, a čo je najdôležitejšie, naše reakcie sú adekvátne situácii, ktorá sa nám stala. Situácia sa komplikuje, keď má náš mozog problém so správnym príjmom a spracovaním vonkajších podnetov. Keď priateľský, ľahký dotyk bolí, väčšina sveta okolo nás vonia veľmi intenzívne a často a naše vlastné telo nás odmieta počúvať.

Čo je senzorická integrácia

• Je to schopnosť mozgu prijímať jednotlivé zmyslové informácie a integrovať ich v jeden celok. Tento proces je veľmi dôležitý pre celkové vnímanie sveta, učenie a taktiež výrazným spôsobom ovplyvňuje sociálne správanie. 
• Koncept senzorickej integrácie podľa Jean Ayres sa orientuje na diagnostiku a terapiu vestibulárneho, proprioceptívneho a taktilného systému. Pri správnom používaní pojmu „senzorická integrácia“ by sme teda vždy mali uvažovať iba o týchto troch zmyslových systémoch.

Cieľ terapie

• Základným východiskom tejto metódy je cielené poskytovanie zmyslových stimulov tak, aby si dieťa mohlo spontánne formovať primerané reakcie na prichádzajúce podnety (adaptívne odpovede).

Ako terapia prebieha

• Terapia senzorickej integrácie podľa J. Ayres nie je žiadnou protokolovanou alebo štrukturovanou terapiou alebo ,,súborom cvičení“.
• Prebieha prostredníctvom hry a senzomotorických aktivít, kde sa dieťa stretáva s ,,tými správnymi“ výzvami a zažíva pocit úspechu pri aktivitách.
• . Prvé účinky terapie sa prejavia asi po 6 - 8 týždňoch liečby. Stretnutie trvá 45 - 60 minút a koná sa zvyčajne 1 - 2-krát týždenne, v závislosti od potrieb konkrétneho dieťaťa.
• Miestnosť ktorú sme vytvorili je najlepším pomocníkom pre deti s poruchou senzorickej integrácie. Dieťaťu sú cielene podávané zmyslové podnety, čím si môže postupne vytvárať a formovať jednotlivé adaptívne odpovede.
• V tomto prostredí sa nachádzajú rôzne typy hojdačiek, závesných sietí alebo vakov. Okrem toho v ňom možno nájsť rôzne prekážky, naklonené roviny, duté valce, pojazdné dosky, záťažové pomôcky, predmety s rôznymi textúrami a iné. Prostredie je zároveň bezpečné.
• Metóda senzorickej integrácie prebieha v špeciálne upravenej cvičebnej miestnosti. V tomto prostredí sa nachádzajú rôzne typy hojdačiek, závesných sietí alebo vakov. Okrem toho v ňom možno nájsť rôzne prekážky, naklonené roviny, duté valce, pojazdné dosky, záťažové pomôcky, predmety s rôznymi textúrami a iné. Prostredie je zároveň bezpečné
• Dieťaťu sú cielene podávané zmyslové podnety, čím si môže postupne vytvárať a formovať jednotlivé adaptívne odpovede. Terapia je vedená školeným terapeutom.  Správne zvolené cvičenia ovplyvňujú zmenu správania v motorickej a emočnej sfére, zlepšujú jazykové a kognitívne funkcie a predovšetkým existuje lepšia efektivita učenia.

Pre koho je určená

• Nie je stanoná dolná veková hranica. Poruchy senzorickej integrácie sú ťažkosti, s ktorými prichádza na svet malý človek, a nemá zmysel rátať s tým, že z nich vyrastú. Bohužiaľ, veľmi často sa problémy s AI vyskytujú až v ranom školskom veku, keď má dieťa 6 - 7 rokov a objavia sa prvé problémy s učením, správaním a všeobecným fungovaním dieťaťa v škole. Našťastie na terapiu SI nikdy nie je neskoro, ale je tiež pravda, že čím skôr začneme, tým skôr dosiahneme uspokojivé výsledky.
• Príznaky dysfunkcie senzomotorickej integrácie
• Precitlivenosť na hmatové, zrakové, sluchové podnety a pohyb
• Precitlivenosť s príliš malou reaktivitou
• Problémy s koordináciou
• Oneskorenie vo vývine reči, motorickom vývoji a ťažkosti s učením
• Zlá organizácia správania