Napísali o nás

Naš samotný príbeh začal 17. decembra 2022, kedy sme sa presťahovali do Košíc, bola to sobota a v pondelok 19. decembra sme nastupovali do Centra Liberta na prvý týždeň cvičenia k Janke - našej skvelej fyzio a Klaudii - nášmu slniečku. Celý prvý týždeň som v čakárni počúvala krik plač, ale tiež povzbudivé slová Janky a Klaudii, ktoré podporovali Paťku, aby to urobila, aby cvičila, aby to zvládla. Keď sme nastúpili moja Paťka sedela vo večkovom sede a chodila po štyroch a po kolienkach, ktoré mala vždy červené a ubolené. Snažila sa síce postaviť a stáť, ale bolo to strašné špičkovanie.

Počas toho, ako som cez ten prvý týždeň sedela v Liberte v čakárni a v duchu si vyčítala, že kde som to moje dieťa dala, prišla si raz ku mne sadnúť pani Ferenczik a spýtala sa ma, či som spokojná. Vtedy som jej odpovedala, že áno, aj keď to tak nevyzeralo, ale povedala som jej, že o rok moja Paťka bude chodiť. Od tohto mesiaca sme pravidelne cvičili v Liberte s Jankou a Klaudiou, Sarou, Riou a kade kým kto prišiel Janke do rany, aby jej pomohol s Paťkou. Ďalšou našou fyzio bola Barča - rýchla strela, ktorá dokázala všetko možné, len aby Paťku dala na nohy. Neustále sme cvičili, každý mesiac dva týždne denne hodinu a pol, bol plač, stres, slzy, ale aj radosť z úspechov. V júni sme v Kladne absolvovali ulzibat, síce sme chvíľku vynechali cvičenie, aby sme sa zotavili, ale po tomto našom kroku, ktorý sme ako rodičia urobili, sme už len čakali, ako bude reagovať Paťka a jej nôžky. Bol to boj, pot, nielen Paťky, ale aj Janky a Barči a všetkých terapeutov, ktorí asistovali.

Prvý úspech prišiel v júli 2023, prvé krásne kroky, síce s oporou, ale Paťka kráčala, a tak už to šlo krok za krokom s oporou, a o pár dní sme sa dočkali doma jej úplne samostatnej chôdze. Neviete si predstaviť, aké to bolo, zadržiavali, sme dych, aby nespadla, ale Paťka si išla svoje krásne a samostatne. Medzi časom sme ešte spoznali aj Zuzku a pomoc biofeedbacku, ktorý nám rozkecal naše dievčatko, takže ďakujeme Zuzi, pusa sa jej nezastaví a slová ako ,,nie a ano" sú u nás ako doma. Teraz, keď sme v decembri pred Vianocami docvičili posledný týždeň v tomto roku, ani som nevedela, ako sa mám všetkým poďakovať.

Liberta je naša druhá rodina. Ľudia, ktorí tam pracujú sú skvelí, empatickí a dokážu nielen robiť zázraky, ale podržia, keď je zle. Komunita mamičiek, ktorá sa tam týždeňne mení, je skvelá, máme nie jedno kamarátstvo a nie jedno priateľstvo na celý život.

Preto si prajem, aby Liberta pomáhala naďalej nielen nám, ale každému dieťaťu, ktoré tam vstúpi a každej mamke, ktorá príde, nech odtiaľ odchádza s úsmevom a s myšlienkou, že som urobila dobre. ĎAKUJEM Liberta za to, že moje dievčatko chodí. Zuzana Truchanová

Ďalšie fererencie